Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Donec bibendum consequat purus quis dictum. Curabitur nulla dolor, auctor ultrices elementum sed, blandit nec tellus.
Volám sa Huliyappa, som deviatak v škole Loyola a pochádzam z chudobnej a odľahlej dediny zvanej Hulugunchi. Keď som bol dieťaťom, mojou dennou rutinou bolo skoré vstávanie a pasenie kráv a byvolov. Do školy som nechodil.
Moji rodičia boli veľmi chudobní a prežívali sme zo dňa na deň z toho, čo ako nádenníci zarobili. Každý deň som vídaval dvoch chlapcov, ako chodia do školy a aj ja som túžil chodiť do školy. No keď som prosil moju mamu, aby ma poslala do školy, odmietla, lebo som bol pre ňu zdrojom príjmu. A tak mi nezostávalo nič, len snívať, že jedného dňa budem môcť aj ja chodiť do školy a splniť si svoje túžby.
Raz prišli k nám do dediny jezuiti, páter Eric a Joseph a prehovárali rodičov, aby poslali svoje deti do školy. Ja som sa tiež prihlásil, s tým, že by som rád išiel do školy. Školskú dochádzku som začal v štátnej škole v dedine Pannur, kde vyučovanie prebiehalo v štátnom jazyku kannada. Veľmi som sa z toho tešil. Prvé tri ročníky som chodil do školy v Pannure a potom som prešiel do školy Loyola, kde vyučovanie prebiehalo v anglickom jazyku. Hoci angličtina bola pre mňa zo začiatku veľmi ťažká, snažil som sa s pátrami hovoriť len po anglicky. Moja snaha a veľká podpora zo snahy pátrov nevyšla nazmar a teraz už čítam, píšem a plynule rozprávam po anglicky. Sám som prekvapený, že ten chlapček, ktorý pásol kravy a nemal žiadne šance a prístup k vzdelaniu, teraz nielen že je v deviatom ročníku, ale aj plynule hovorí po anglicky.
Mojim snom je dosiahnuť vyššie vzdelanie a pracovať pre moju vlasť, preto by som najradšej robil v armáde alebo v sfére obrany. Som veľmi vďačný pátrom za tú úžasnú šancu, ktorú mi v živote poskytli.
