Basavaraj

Volám sa Basavaraj a chodím do desiateho ročníka. Pochádzam z veľmi chudobnej rodiny. Moji rodičia pracujú ako nádenníci a je pre nich veľmi náročné zabezpečiť dosť peňazí pre celú rodinu. To, čo zarobia postačuje len na to, aby sme zo dňa na deň ako-tak prežili. Ich zárobky sú také malé, že si nemohli dovoliť kúpiť mi ani len písacie potreby, nehovoriac o tom, že by mali zaplatiť všetky výdavky spojené s mojim vzdelávaním.

Keď som vídaval deti v mojom veku ako idú do školy, závidel som im, pretože aj ja som túžil chodiť do školy, no kvôli chudobe som musel pásť kravy.

Keď som sa raz pýtal môjho otca, či by ma mohol poslať do školy, povedal mi, že sme príliš chudobní a že ma nebudú môcť poskytnúť vzdelanie. A tak vždy, keď som videl deti majetných rodičov, ako idú do školy, moja túžba po vzdelávaní ešte viac vzrástla, no nevedel som, ako to zmeniť. Niekedy v tom období prišiel k nám do dediny páter Eric a povedal rodičom v dedine, aby poslali všetky svoje deti do školy, že on im zabezpečí vzdelávanie. Bol som šťastím bez seba a moje šťastie bolo o to väčšie, že otec mi nebránil a súhlasil, aby som šiel do školy. Onedlho som našu dedinu opustil. Prvé 3 ročníky som chodil do školy v Pannure, kde som sa učil v našom štátnom jazyku kannada a až potom som prišiel do Loyola školy v Manvi, kde som pokračoval v štvrtom ročníku, no tu už výučba prebiehala v angličtine. Veľmi rád som sa učil anglicky a išlo mi to celkom dobre. Na škole som sa naučil veľa nových vecí.

Jedného dňa mi tak veľmi chýbali rodičia, že som utiekol zo školy a odišiel do 9-hodín cesty vzdialeného veľkomesta Bangalore, kde moji rodičia v tej dobe pracovali na stavbách. Pridal som sa k nim a začal som tiež pracovať na stavbe. Práca bola veľmi ťažká. Môj otec sa rozhodol poslať ma do štátnej školy a dal mi malý obnos peňazí, aby som si kúpil knihy, no v kníhkupectve som ich nemohol zohnať. Až vtedy som si uvedomil, akú veľkú chybu som urobil, keď som odišiel z Loyola školy a tak bez toho, aby som informoval svojich rodičov, som zavolal pátrovi Ericovi a on mi pomohol vrátiť sa do Loyola školy. Keď som sa vrátil, študoval som oveľa svedomitejšie a v ôsmom ročníku som dosiahol skvelé výsledky. Teraz som v desiatom ročníku a som nesmierne vďační pátrom, ktorí vedú túto školu za všetko, čo som sa naučil a za to, že dnes hovorím plynule anglicky.

Mojím snom je stať sa stavebným inžinierom. Z vďaky za všetko, čo som dostal, by som rád pomáhal chudobným a utláčaným. Som si istý, že stále je veľa detí ako ja, ktoré túžia po vzdelávaní.