Novy Gety Design

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Donec bibendum consequat purus quis dictum. Curabitur nulla dolor, auctor ultrices elementum sed, blandit nec tellus.

Novinky z Indie - január 2015

(Správy od Dinah, zakladateľky sesterského združenia Supporting Dalit Children z Anglicka.)

 

Vážení priatelia,

po 13 hodinovej ceste nočným autobusom z Manvi, sme prišli do „raja na zemi“- mesta Mangalore, miesta kde pôsobí páter Eric.

Ako vždy, veľa nového sme sa z nášho pobytu naučili napriek tomu, že to bola naša desiata návšteva misie v Manvi. Vzali nás do slumov v Manvi aj Mangalore; pre nás nová skúsenosť, ktorá bola veľmi bolestná a zároveň povznášajúca, keďže pátri teraz pravidelne navštevujú tieto komunity a tak sa ľudia v nich necítia úplne opustený. Deti zo slumov hľadajú na skládkach plasty a kovy, ktoré následne predávajú. Hoci to nie je práca pre deti, väčšina z nich to robí.

Po celé desaťročia žijú tieto rodiny pod plastovými fóliami alebo čímkoľvek iným, čo sa dá použiť ako prístrešok. Nechcem si ani predstaviť, ako prežívajú počas monzúnových dažďov. Prekvapilo nás, že aj napriek hroznému utrpeniu sú títo ľudia stále optimistickí a pozitívne mysliaci. Hoci im bola prisľúbená pomoc zo strany miestnych úradov, sľúbenej pomoci sa doteraz nedočkali. Jedna pani zo slumu zapožičala svoj dom a bezplatne ho poskytla pre krajčírsky kurz, kde sa mladé ženy môžu naučiť nové zručnosti. Jej štedrosť na nás nesmierne zapôsobila. Jedna základná potreba, ktorá tam veľmi chýba, je prívod vody, no starosta miestnej časti nedávno navštívil tento slum a prisľúbil, že skúsi riešiť tento problém, čo je veľmi dobrá správa. V súčasnej dobe je tu len jeden prívod vody pre 40 rodín, a tá tečie iba 2 hodiny denne. Keď pátri navštívia slumy, sú to väčšinou ženy, ktoré prídu za nimi. Spýtali sme sa na ich názor na vzdelanie a oni nám povedali, že by chceli, aby ich deti chodili do školy, ale nutnosť pracovať a vzdialenosť k najbližšej škole, to znemožňuje. Jeden muž, ktorý bol mierne opitý nám povedal, že veľmi podporuje vzdelávanie, ale ostatní muži nie. Každý deň pracujú 12 hodín a za svoju dennú mzdu kupujú najprv alkohol a až potom potraviny; nad vzdelaním ani neuvažujú. Keď sme prechádzali cez slum, videli sme chlapca sediaceho vedľa svojho vychudnutého otca, ktorý ležal na zemi, nemohol vstať. Je alkoholik a posiela svojho syna pre alkohol. Tento muž nebude pravdepodobne žiť príliš dlho a jeho syn bude skôr či neskôr bezpochyby tiež alkoholikom. Bolo bolestné vidieť tohto bezmocného malého chlapca po boku svojho patetického otca.

news2015_011.jpg

Sociálna terénna práca v okolitých dedinách

Počas nášho týždňa v Manvi nám boli predstavené mnohé sociálne projekty v dedinách, ktoré spustil páter Francis, ktorý prišiel na misiu pred siedmimi mesiacmi. Päť sociálnych pracovníkov mu teraz pomáha v tejto práci, vrátane Vasant Kumara, s ktorým je tu na fotografii. Vasant má magisterský titul v odbore obchodu a pred rokmi mu bola sľúbená práca v štátnej správe, ale to sa nikdy neuskutočnilo, a tak obrátil svoju pozornosť na sociálnu prácu. Má pridelených 15 dedín, kde usilovne pracuje. Každú dedinu navštevuje dvakrát mesačne, dohliada na úspory ženských podporných skupiny a aktívne sa zaujíma o mládež a vzdelávacie strediská. Pravidelne je v kontakte s pátrom Francisom a informuje ho o pokroku každej skupiny a ich aktuálnych potrebách. Vasant nemá vlastný dopravný prostriedok, preto chodí do dedín pešo, stopom alebo autobusom. Ak chce ušetriť peniaze na cestovnom, zostane cez noc spať v inej dedine a nevracia sa domov. Páter Francis si nemôže dovoliť platiť vysoké platy svojim sociálnym pracovníkom, preto musí Vasant šetriť, kde sa dá.

news2015_014.jpg

Vasant pomáhal pátrovi Francisovi pri organizovaní akcie na posilnenie postavenia žien a školeniach pre podporné skupiny žien. Ženy z piatich dedín boli vyzvané, aby sa zúčastnili rôznych diskusií o otázkach, ktoré sú pre ne dôležité.

news2015_015.jpg

Páter Francis nás tiež vzal do dvoch dedín, do ktorých sme poskytli šijacie stroje pre krajčírske školy, ktoré boli vybudované vďaka našej finančnej podpore. Priestory krajčírskych škôl sa tiež využívajú na rôzne stretnutia a tiež sa tu učia a doučujú po večeroch deti. Keď sme navštívili jednu zo ženských podporných skupín, prekvapili nás obedom. Navarili nám chutné kuracie kari a iné dobroty, čo bolo veľmi veľkorysé od nich, keďže oni sami jedia mäso veľmi zriedka. Počas našich diskusií, ženy žiadali pátra Francisa o pomoc, chceli by totiž byvoly. Povedal im, že nič nemôže byť zadarmo, ale môže im pomôcť našetriť peniaze tým, že im požičia pár oviec. Mladé ovce možno kúpiť na trhu pomerne lacno, no po dvanástich mesiacoch výkrmu môžu byť predané so slušným ziskom, z ktorého by si potom mohli kúpiť byvola. Po predaji niekoľkých vykŕmených oviec budú ženy schopné vrátiť pátrovi Francisovi peniaze, ktoré zaplatil za prvé ovce.

V neďalekom slume v Manvi zriadil nedávno páter Francis novú krajčírsku školu. Kvalita práce krajčírskych študentov v Amaranti Colony je po troch mesiacoch impozantná. Aj my sme si tam dali ušiť typické indické ženské oblečenie.

 

Deti z internátu v Pannure

Bolo skvelé stráviť čas aj s deťmi bývajúcimi na internáte v Pannure, ako aj so študentami v Manvi. Dva dni sme bývali s nimi v Pannure a mohli sa tak s nimi veľa porozprávať. Boli oveľa zhovorčivejšie, pretože ich angličtina sa od minulého roka výrazne zlepšila. Bola som prekvapená vidiac ich každodennú prácu, ktorá spočívala v ručnom praní oblečenia, zametania svojich izieb a umývania riadov. Napriek ich nízkemu veku (od 4 do 9 rokov) je dôležité mať každodennú rutinu, ktorá zahŕňa rovnováhu práce, odpočinku a hry.

news2015_012.jpg

Jedno z týchto malých dievčat mi povedalo, že dvaja z jej bratov odišli do neba a jej mladšia sestra je druháčka v štátnej škole. Ich otec mal dopravnú nehodu, takže iba ich matka pracuje a zarába pre celú rodinu. Nehoda jej otca spôsobila, že jej mladšia sestra, ktorá mala prísť do Kapepaladi školy v tomto roku, nemohla, pretože nemali dosť peňazí na súkromnú školu pre obe dievčatá. Ďalšie dievča mi povedalo, že jej otec aj jej sestra zomreli. Jej mladší brat dochádza denne autobusom do školy, aby mohol doma pomáhať mame, ktorá pracuje na poli, aby uživila rodinu. Ďalšie dievča mi povedalo, že jej sestra má horúčku, preto odišla z internátu domov sa liečiť. Ich otec je opilec, pravidelne bije ich matku. Mala o svoju matku veľké obavy. Tieto tri dievčatá majú len 8 a 9 rokov, a napriek tomu už zažili toľko smútku a obáv. Otcovia mnohých detí sú alkoholici a pravidelne bijú svoje ženy. Domáce násilie je bežným problémom a deti sú preto často utiahnuté a roztržité pri štúdiu. Bezpečnosť a láska, ktorej sa im dostáva na internáte, pomáhajú meniť životy mnohých detí. Mnohé z nich nechcú ísť domov ani na prázdniny.

 

Vysoká škola Loyola, Manvi.

Jednou z udalostí, ktoré sa udiali počas týždňa, ktorý sme strávili v Manvi, bolo slávnostné otvorenie Vysokej školy Loyola. Tá už síce istú dobu funguje, no slávnostné otvorenie sa uskutočnilo až teraz. Je to prvá vysoká škola postavená primárne pre Dalitov a iných znevýhodnených študentov. Spomínam si na rozhovor s pátrom Ericom a pátrom Maximom v roku 2009, keď sme sa ich pýtali na ich zámery na misii a oni odpovedali, že ich snom je, aby tu do 25 rokov stála vysoká škola pre Dalitov. Ich sen bol zrealizovaný do päť rokov. Prvé triedy boli otvorené už v roku 2012. Stavebné práce boli však dokončené až v minulom roku. Táto výnimočná budova pre mňa predstavuje vyvrcholenie vízie „pozdvihnutia“ postavenia Dalitov a ich viery vo svoje schopnosti. Slávnostné otvorenie a tanečný program boli skvelým zadosťučinením pre pátrov, učiteľov a študentov. Slávnosti sa zúčastnili mnohí prominenti, vrátane diecézneho biskupa, poslancov, bývalých ministrov a niekoľko ďalších politikov všetkých politických strán. Slávnosti sa zúčastnilo skoro 3000 ľudí z okolia.

news2015_013.jpg

Hovorili sme s dvoma sestrami menom Divya a Navya, ktoré sú univerzitnými študentkami. Navya študuje na Vysokej škole Loyola v Manvi a tento rok bude svoje bakalárske štúdium končiť. Dúfa, že sa dostane na magisterské štúdium. Divya je v 2. ročníku stavebného inžinierstva na inej univerzite. Tieto študentky boli medzi prvými žiačkami zapísanými do školy v Manvi v roku 2004. Navštívili sme ich matku a starých rodičov u nich doma. Na stene mali fotografiu ich otca, ktorý v roku 2003 spáchal samovraždu po tom, ako ho podviedol a o všetko pripravil istý nájomník pôdy, od ktorého si prenajal 2 áre pôdy. Miera samovrážd medzi dalitmi, ktorí si prenajmú pôdu je v tejto oblasti veľmi vysoká. Jeho smrťou prešla starostlivosť o vzdelávanie detí na starých rodičov dievčat, ktorí sú nádennými roľníkmi, a je ťažké pre nich nájsť si prácu, keďže sú už starší. Táto rodina je jedným z nekonečného počtu rodín Dalitov, ktoré neúnavne bojujú o to, aby ich deti mali lepší život. V súčasnej dobe pomáhame Navyi s tretinou nákladov na jej vysokoškolské poplatky, no je na jej rodine, aby zohnali ďalšie dve tretiny poplatkov. Viem, že aj pátri veľmi tejto rodine pomohli. Navya a Divya sú veľmi šikovné študentky a dosahujú veľmi dobré výsledky.

V roku 2015 plánujeme pokračovať vo finančnej podpore vzdelávania detí v Kapepaladi škole v Pannure. Momentálne nie je ani polovica detí podporovaných. Budeme tiež podporovať projekty, ktoré boli v minulosti úspešné, ako sú krajčírske školy, autoškoly a projekt knižnice. Je tu ešte jeden projekt, o ktorý nás pátri požiadali a to je stavba internátu pre dievčatá v Manvi. Súčasný internát je preplnený. Veríme, že sa nám podarí podporiť aspoň jedno poschodie.

S ďalšími novinkami sa s vami podelím neskôr.

 

S láskou a vďakou za vašu podporu.

Dinah a Peter