Novy Gety Design

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Donec bibendum consequat purus quis dictum. Curabitur nulla dolor, auctor ultrices elementum sed, blandit nec tellus.

Reportáž očami angličanky 15.3.2014

Práve sme sa vrátili z dediny Hullugunchi, kde sme strávili popoludnie a večer návštevami domov 15-tich detí, ktoré bývajú tu v Manvi na internáte. Deti na nás naliehali, aby sme navštívili ich domy a zoznámili sa s ich rodičmi. Hullugunchi bola jedna z dedín postihnutých hrozivými povodňami pred 5-timi rokmi. Bola tak veľmi spustošená, že domy nemohli byť opravené, a tak sa celá dedina presunula 2 km ďalej do provizórnych domov, kde začali žiť odznova. Postupne sa však provizórne domy stali ich trvalým bydliskom, kde ešte stále väčšinou nefunguje elektrina.

Sledovali sme niekoľko žien ako pripravovali kukuričné placky rotti a ako osvetlenie používali malú petrolejovú lampu. Táto fotografia je robená pomocou blesku, no v skutočnosti bola takmer úplná tma. Ženy sa chceli s nami podeliť o všetko, čo mali. Vždy, keď ideme do dedín, je to tak. Ich štedrosť i napriek tomu málu, ktoré majú, je veľmi dojemná.

V Hullugunchi sme sa rozprávali s niekoľkými otcami detí (za pomoci tlmočníka) o ich deťoch – najmä o ich dcérach, a či im dovolia pokračovať v kariére po skončení školy. Očakávali sme, že budú mierne nepríjemní, keďže sme sa ich, ako ženy vypytovali na také veci. No muži boli otvorení a pozorne vnímali naše otázky. Videli, že sa o ich deti veľmi zaujímame. Vypočuli si naše názory na to, že aj deti aj ich rodičia budú v poriadku, ak deti opustia „hniezdo“ a vydajú sa hľadať finančnú nezávislosť. Myslím si, že v našich podmienkach vnímame prechod dieťaťa z mladosti do dospelosti, kedy sa stáva nezávislým, ako niečo úplne bežné. Avšak jedným z problémov je, že rodičia z kasty nedotknuteľných nemajú vzor, ktorý by mohli nasledovať a ich deti sú prvá generácia z tejto kasty, ktorým sa dostáva možnosti vzdelávať sa.

Jednou z ich obáv je, že ich deti nebudú nasledovať rodinné tradície a nezosobášia sa pred dosiahnutím 21.-ho roku veku. Ešte väčšou obavou pre nich je, že deti odídu z domu a nebudú im pomáhať. Úplne chápem tento strach, pretože práca rodičov je nesmierne fyzicky náročná a spôsobuje predčasné starnutie, choroby a vyčerpanie. Stretli sme jednu ženu, ktorá mala nejaké strašné kožné ochorenie. Kvôli chorobe za posledné týždne veľmi schudla, no horšie pre ňu bolo, že v takto rušnom období, keď sa zbiera bavlna, ona nemôže pracovať. Všetci rodičia z kasty nedotknuteľných rýchlo starnú, pretože trú biedu a majú mnoho ťažkostí. V týchto prechodných časoch potrebujú veľa podpory a pátri sú si toho veľmi dobre vedomí.

 

Zoznámili sme sa s otcom jedného študenta, ktorý bráva každý rok svoju rodinu na 6 mesiacov do Bangalore, kde má zaručenú prácu na stavbách. Na ďalších 6 mesiacov sa rodina vracia do Hullugunchi, aby zozbierali úrodu bavlny a vysadili ďalšiu bavlnu. Bavlna si ďalšiu starostlivosť nevyžaduje, keďže poľnohospodári sú plne závislí od počasia. Ich polia sú príliš ďaleko od rieky, aby bolo možné ich zavlažovať. Taktiež si nemôžu dovoliť ani žiadne postrekovače alebo hnojivá. Tento muž nám vysvetlil, že práve na seba zobral finančnú zodpovednosť o tri bratove deti, popri starostlivosti o svoje 4 deti. Jeho brat totiž nedávno zomrel na rakovinu vo veku 40 rokov. Bývajú v malej chatrči, ktorá má len jednu izbu s dvoma priehradkami, z ktorých jedna je teraz plná čerstvo pozbieranej bavlny. Všetci pestovatelia bavlny ďakujú Bohu za to, že tohtoročná úroda bola hojná - dážď prišiel v pravý čas.bavlna.jpg

Na bavlnu na poliach, plnú chumáčov bavlny je pekný pohľad. No jej zber je veľmi náročný na pracovnú silu a všetko sa robí ručne. Ženy pracujú denne od 9:00 rána do 17:00 večer za 150 rupií na deň (cca € 2). Pred prácou musia pripraviť raňajky a obed pre svoje deti a vychystať deti do školy. O malé deti a batoľatá sa starajú buď staré mamy alebo jedno z detí, aby matky mohli pracovať. Po práci chodia domov peši niekedy až 4 km, aby sa pustili do prípravy večere.

Vnímam veľmi optimisticky, že časom všetci skeptickí rodičia podľahnú novým túžbam svojich detí uvedomujúc si, že tieto túžby je možné uskutočniť len za pomoci cudzincov a nie indickej vlády. Po nejakej dobe sami uvidia ovocie, ktoré prinesie ich obeta a to, že dovolili svojim deťom opustiť domov.

 

Vazalstvo dôsledok negramotnosti

Nobel Raj nám rozprával o finančných problémoch svojej rodiny, ktoré nastali po svadbe jeho sestry pred 2 rokmi – takéto problémy sa týkajú skoro všetkých rodín z kasty nedotknuteľných. Manželstvo je v Indii symbolom dobrej povesti, a preto taktiež rodičia z kasty nedotknuteľných považujú za svoju povinnosť vystrojiť svojim deťom veľkú svadbu, aj keby to malo znamenať, že si zoberú veľkú pôžičku. Keďže nemajú bankové účty, ich jedinou možnosťou je požičať si od skorumpovaných zemepánov, ktorí sú si dobre vedomí bezbrannosti nedotknuteľných, a preto im účtujú veľmi vysoké úrokové sadzby. Úver sa tak stáva mlynským kameňom visiacim na krku celej rodiny, ktorá je neschopná ho splácať.

Nemá zmysel vysvetľovať chudobnému roľníkovi, aby neplatil tak veľa peňazí za svadbu, keďže títo ľudia sú negramotní a myslia si, že musia udržiavať rodinnú česť zachovávaním rodinnej a spoločenskej tradície. Náklady na svadbu sestry Nobela Raja (470 eur) sú veľmi malé v porovnaní s nákladmi na bežnú indickú svadbu. Avšak rodinám nedotknuteľných, ktoré zarábajú medzi 200 až 300 rupií za deň (2,30-3,50 eura) za predpokladu, že obaja rodičia pracujú, po nákupe potravín veľa nazvyš nezostáva. Takéto dlhy spôsobujú vznik vazalstva, kedy rodičia spolu s deťmi musia pracovať pre zemepána, aby splatili svoj dlh.

Výskyt samovrážd je tak na severe indického štátu Karnataka veľmi vysoký, obzvlášť medzi chudobnými roľníkmi. Niekedy sú rodičia tak zúfalí, že predtým, ako zabijú seba, zabijú svoje deti. Viacero žiakov zo školy v Manvi a v Pannure prišlo o svojich rodičov buď kvôli chorobe alebo kvôli samovražde. Rodiny, ktoré majú to šťastie, že vlastnia malé políčka, sú plne závislé od počasia a úrody, ktorá ich musí po zvyšok roka uživiť.

 

Kto sú Devadasi a aký je ich osud

Huligamma, vodkyňa Devadasi žien z dediny ​​Ramathnal, je naozaj silná žena. Devadasi sú chrámové prostitútky. Huligammu obetovali do chrámu keď mala 12 rokov. Hinduistický kňaz povedal jej matke, že ak obetuje jednu zo svojich dcér do chrámu, jej najmladší syn sa vylieči. Potom, ako sa obradný ceremoniál začne, pre Devadasi už nie je cesty späť. Je veľmi smutné, že aj dievča a aj jej rodina sú podvodom presvedčení o tom, že bohovia k nim budú veľmi priazniví, ak sa dievča fyzicky poddá hinduistickému kňazovi. Rodina nemá žiadnu predstavu o realite života mladých Devadasi, o tom, že dievča je zneužívané kňazom a inými mužmi, a to v chráme ako aj mimo neho. To nevyhnutné sa stane, hneď ako je tehotenstvo potvrdené, dievča je poslané z chrámu preč. Nemôže sa vrátiť k rodičom a nemôže sa už ani vydať.

Hoci je táto prax v rozpore so zákonmi Indie, naďalej sa praktizuje, len tichším, skrytým spôsobom. S Devadasi ženami a ich deťmi sa zaobchádza najhoršie zo všetkých. Práve ich deti najviac potrebujú vzdelanie k tomu, aby sa im zdvihlo sebavedomie, a aby prostredníctvom neho zvýšili svoje šance v živote.

Páter Eric mi povedal krásny príbeh o Huligamme. Keď bol v Európe pred pár mesiacmi, navštívil v Nemecku svojho priateľa, ktorý mu vždy na Vianoce posiela peniaze, aby ich rozdelil medzi najchudobnejšie rodiny, aby si tak aspoň na Vianoce mohli dovoliť lepšie jedlo. Minulý rok dal páter Eric časť týchto peňazí Huligamme. Bola veľmi dojatá a peniaze prijala. No namiesto toho, aby si ich všetky nechala pre seba, rozdelila ich rovným dielom medzi ostatných 25 Devadasi rodín v jej dedine.

Huligammin mnohoročný partner je teraz veľmi chorý. Má nejaký typ ochrnutia a keď niečo rozpráva, nedáva to zmysel. Celé dni leží doma. Keď sme boli v Ramathnale, navštívili sme ich. Táto silná žena, ktorú sme už niekoľkokrát stretli a ktorá si v živote toľko toho prežila, mala slzy v očiach, keď sa obaja pátri, páter Eric aj Maxim za neho modlili. Páter Eric ponúkol Huligamme, že sa o jej partnera môžu starať v hospici v meste Mangalore, no to Huligamma odmietla s tvrdením, že by to neprijala ani za všetky peniaze svete, pretože ona sama sa chce o neho doma starať. No žiaľ nachádza sa v začarovanom kruhu, keďže nemôže aj pracovať a zároveň sa o neho starať. Aj z tohto dôvodu je jej situácia veľmi zložitá.

V Ramathnale je 28 detí, ktoré veria, že budú môcť v júni nastúpiť do Kapepaladi školy v Pannure. Tieto deti sme stretli nedávno, a môžem povedať, že to boli tie najradostnejšie a najmilšie deti, aké som kedy stretla.

Páter Eric by bol veľmi rád, keby sme mohli týmto deťom pomôcť tým, že povieme ľuďom o Devadasi systéme a o ich situácii, v ktorej sa tieto ženy a ich deti nachádzajú.