Je v odľahlej dedine Gurugunta, v oblasti, kde sú detské sobáše častým javom a nie je nič zvláštne, keď sa 10-ročné dievča vydá. Aj z tohto dôvodu otvorili rehoľné sestry sv. Jozefa z Cluny internát, kde dnes býva už 98 chudobných dievčat, ktoré tým, že bývajú na internáte, majú možnosť chodiť do školy a sú menej vystavené riziku detského sobáša. Sestričky, ktoré sa snažia aj s málom, ktoré majú, pomôcť čo najväčšiemu počtu dievčat, sú tak nútené fungovať s minimálnym rozpočtom. A jediné (20-ročné) auto, ktoré mali, zostalo nefunkčné po tom, ako im vyhorel motor. Preto sa na nás obrátili s prosbou o vozidlo, ktoré nevyhnutne potrebujú na nákupy zásob potravy pre dievčatá, ako aj na dopravu chorých dievčat k lekárovi a iný nevyhnutný transport. Keďže ich situácia je naozaj kritická, rozhodli sme sa im podať pomocnú ruku.

Deti potrebujú pravidelné lekárske kontroly pre nastavenie liečby, tiež bývajú často choré a je potrebný ich prevoz lekárovi. Keďže vzdelanie je kľúčom k ich úspešnej budúcnosti, vedenie sirotinca im chce zabezpečiť kvalitné vzdelanie v školách, ktoré sú však od sirotinca ďaleko. Budova sirotinca sa nachádza 7 kilometrov od centra mesta. Sirotinec má k dispozícii len jedno malé auto, ktoré slúži na zabezpečenie prevozu detí ale aj na nákupy potrebné pre chod sirotinca.

V marci 2013 začali stavebné práce na novej škole, ktorá bude dosť veľká, aby poňala 1000 detí. Je to veľký projekt, na ktorý bude treba veľa štedrých dobrodincov. Sme hrdí na to, že aj veľa Slovákov už prispelo na tento projekt. Škola má byť dvojpodlažná. K dispozícii bude 6 učební na prízemí. Ak sa nám podarí nájsť sponzorov pre jednu celú triedu, bude na triedu umiestnená plaketa s menom sponzora. Približné náklady na stavbu a vybavenie každej triedy sú 17 200 EUR. Takže máme plné ruky práce so získavaním financií a dotácií na dosiahnutie tohto cieľa.

Na severe štátu Karnataka je zvýšený počet osôb nakazených vírusom HIV. Vytvorením domácej starostlivosti pre deti infikované vírusom HIV chceme vytvoriť domov pre deti, aby sme naplnili ich fyzické, psychologické, sociálne, vzdelávacie a duchovné potreby.

Problémom sú výpadky vo večerných hodinách. Je to čas, keď študenti na internátoch majú samoštúdium, keď si ručne perú svoje oblečenie, keď sa môžu hrať, keď sa pripravujú na nočný odpočinok a učitelia sa pripravujú na ďalší vyučovací deň. Pri výpadkoch elektriny je problém s dodávkami úžitkovej vody, pretože nefungujú pumpy na prečerpávanie do zásobníkov umiestnených na streche, taktiež nefunguje čistička vody, ktorá vyrába pitnú vodu nielen pre obyvateľov internátov a miestnu kuchyňu, ale aj pre všetky budovy v areály školy.

Jezuiti, ktorí školu vedú, majú okrem školských autobusov k dispozícii len jedno funkčné auto, ktoré je využívané aj na mnohé iné sociálne aktivity. Z tohto dôvodu často nie je k dispozícii dopravný prostriedok na dopravu chorých detí k lekárovi. Preto vznikla potreba zabezpečiť pre misiu dopravný prostriedok, ktorý by sa využíval na prevoz detí bývajúcich na internáte k lekárovi; ako aj na návštevy rodín internátnych detí, ktoré sú dlhodobo oddelené od svojich rodín; ďalej kontrolu sociálnej situácie rodín detí pred ich zaradením do nášho programu a na presuny do dediny Jagir Pannur a mesta Bijapur – ďalších miest, kde rozširujeme náš program.

Chceli by sme umožniť mladým chudobným ľuďom absolvovať autoškolu, čo by im umožnilo nájsť si vhodné zamestnanie. V súčasnosti je veľký dopyt po šoféroch. Po dvoch mesiacoch v autoškole budú môcť dostať vodičské oprávnenie a budú si môcť nájsť zamestnanie. Jezuiti s tým už majú skúsenosti. Poslali dvoch mladých mužov do autoškoly a za dva mesiace sa naučili šoférovať a robiť drobné opravy auta. Teraz sú už zamestnaní a darí sa im, zarábajú 6000 rupií (cca 87 €) za mesiac. Týmto spôsobom je možné vzdelať veľa mladých ľudí.

Najzávažnejším problémom, s ktorým sa musia dedinčaniav Yaddaldoddi denno-denne boriť, je kontaminácia jediného zdroja pitnej vody. Pitie kontaminovanej vody spôsobuje časté ochorenia, obzvlášť parazitické, ktorých sa dá len ťažko zbaviť. Aby ľudia v Yaddaldoddi predišli ochoreniam, musia denne chodiť peši 6 km k rieke pre vodu. A samozrejme ďalších 6 km naspäť peši s plnými nádobami vody z rieky, ktorá je bezpečná na pitie. Väčšinou sú to deti alebo ženy, ktoré musia túto úlohu vykonávať.Rozumným riešením by bolo vodovodné potrubie.

Technický inštitút pre spoločensky okrajové skupiny, predovšetkým pre Dalitov a kmeňových príslušníkov. pomohol už stovkám mladých ľudí k dobrému zamestnaniu, čo následne znamená zlepšenie životných podmienok pre celé ich rodiny a zvýšenie sebaúcty.