Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Donec bibendum consequat purus quis dictum. Curabitur nulla dolor, auctor ultrices elementum sed, blandit nec tellus.
Volám sa Puttamma a som jedináčik. Keď som mala 4 roky, moji rodičia zomreli. Moji príbuzní ma nechali samu na autobusovej zastávke. Jedna žena si ma zobrala k sebe domov. Dávala mi dobré jedlo, oblečenie a spolu sme pozerávali televízor. Začala som však chorľavieť.
Jedného dňa ma tá žena zobrala a nechala ma pri meste Gulbarga. Už sa stmievalo a ja som behala hore-dole, plakala a vykrikovala meno môjho otca. Zbadali ma dvaja policajti, uľútostilo sa im ma a zobrali ma na policajnú stanicu. Dali do novín moju fotografiu s tým, že som sa stratila a hľadajú mojich rodičov. Keďže nikto si pre mňa neprišiel, dali ma do štátneho sirotinca. Avšak tam, keď zistili, že som HIV pozitívna, poslali ma do sirotinca Nava Sanidhya. Po dvoch mesiacoch v tomto sirotinci si rehoľné sestry všimli, že prestávam vidieť. Zobrali a k lekárovi, ktorý stanovil diagnózu: šedý zákal pravého oka. Musela som podstúpiť operáciu na odstránenie zákalu. Operácia prebehla úspešne a ja už vidím dobre. Som veľmi šťastná. Mám tu veľa „bratov a sestier“. Rehoľné sestry sa o mňa starajú ako o vlastnú dcéru.
